Povesť
Sú Parížania nezdvorilí? Povesť, pravidlo „bonjour“ a parížsky syndróm
Myšlienka, ktorá stojí v jadre predstavenia, sledovaná cez turistickú kampaň, psychiatrický termín a francúzsku príručku etikety.
Rezervujte si miesto ↗Rýchla odpoveď
Povesť je natoľko skutočná, že parížske turistické organizácie sa ju pokúsili zmeniť, no dôkazy poukazujú skôr na kultúrny nesúlad než na nezdvorilosť. Kampaň z roku 2013 s názvom Do You Speak Touriste? rozposlala príručku 30 000 pracovníkom v cestovnom ruchu; „parížsky syndróm" je zriedkavé a sporné označenie pre hlboké sklamanie; a krátky rituál – pozdrav bonjour pri vstupe do obchodu – vysvetľuje mnohé nepríjemné momenty.
Odkiaľ povesť pochádza
Predstavenie na tomto webe vychádza z jednoduchého postrehu: mnohí návštevníci prichádzajú s očakávaním jedného Paríža a stretnú iný. Stránka s rezerváciou uvádza povesť o nezdvorilosti ako prvú tému. The Local v júni 2013 informoval, že Parížska obchodná komora a regionálny výbor pre cestovný ruch spustili kampaň Do You Speak Touriste? s cieľom zlepšiť prijatie návštevníkov. Uviedol, že návštevníci si často sťažovali na nezdvorilých sprievodcov, mrzutých čašníkov a neochotný personál v obchodoch a že príručka bola rozposlaná 30 000 profesionálom v turistickom priemysle. Príručka opisovala, čo očakávajú návštevníci rôznych národností, pričom ako príklady použila britských a amerických návštevníkov. Ide o zlepšenie pohostinnosti, nie o urážku kohokoľvek.
Čo sa príručka snažila dosiahnuť
Podľa The Local príručka načrtla kultúrne rozdiely medzi národnosťami návštevníkov, aby im personál mohol lepšie slúžiť. Britskí návštevníci podľa nej často cestujú v pároch a raňajkujú a obedujú skôr než miestni Francúzi; americkí návštevníci očakávajú rýchly servis, dobrú angličtinu a všadeprítomné Wi-Fi. Detaily sú menej dôležité než smer, ktorým sa riešenie uberá: cieľom bolo naučiť personál, čo návštevníci očakávajú, nie žiadať od návštevníkov, aby sa zmenili. Rovnaký rámec prechádza celou komediálnou šou, ktorá je určená návštevníkom túžiacim po druhej polovici tejto výmeny – po spôsobe, ako čítať Paríž podľa jeho vlastných pravidiel.
Pravidlo bonjour
Mnohé drobné trenice sa zvádzajú na pozdrav. Expatica radí pozdraviť personál obchodu pri vstupe aj pri odchode – pri príchode bonjour a pri odchode au revoir alebo merci – a pri oslovení neznámeho človeka pridať Monsieur alebo Madame. Pripomína tiež, že tu je pre rodinu a priateľov, pričom vous je bezpečná voľba. Vojdite do pekárne a začnite rovno objednávkou a možno budete pôsobiť, akoby ste vynechali krok, ktorý druhá strana očakáva; začnite bonjour a tá istá výmena môže pôsobiť úplne inak. Sortiraparis uvádza, že predstavenie pokrýva aj pozdravovanie ľudí v reštauráciách, čo je ten istý rituál v inej miestnosti.
Parížsky syndróm, opatrne
Anglická Wikipedia uvádza, že japonský psychiater Hiroaki Ota zaviedol termín „parížsky syndróm" v 80. rokoch 20. storočia a v roku 1991 vydal knihu s týmto názvom. Opisuje ťažkú formu kultúrneho šoku, hlásenú najmä u japonských návštevníkov, ktorého príznaky článok uvádza ako úzkosť, závraty a pocity prenasledovania. Nejde o ustálenú diagnózu: článok označuje svoj zoznam príznakov ako taký, ktorý potrebuje lepší medicínsky zdroj, a cituje psychiatra, ktorý uprednostňuje „patologické cestovanie" – psychopatológiu súvisiacu s cestovaním, nie syndróm cestovateľa. Hovorca japonského veľvyslanectva v roku 2006 pre The Guardian uviedol, že ide o približne 20 prípadov ročne; v roku 2011 veľvyslanectvo uviedlo, že z tohto dôvodu nevykonáva repatriáciu svojich občanov. Komediálna šou nepojednáva o tejto téme ako o medicínskej a návštevník by tak nemal robiť ani on.
Prečo sa komediálna šou k téme hodí
Kultúrny nesúlad sa ťažko vysvetľuje v cestovnom sprievodcovi a ľahko v vtipe. Účinkujúci môže zahrať pokrčenie ramien, dlhú pauzu pri pulte aj métrový pohľad a publikum to okamžite rozpozná. To je logika predstavenia: hodinová one-man show o tom, ako Parížania myslia a správajú sa, s imitáciami a s nadhľadom podanými radami, ako to opisuje Sortiraparis. Stránka s rezerváciou dodáva, že si osvojíte francúzske slová a mimiku, čo naznačuje, že humor je nielen láskavý, ale aj praktický.
Kontrolný zoznam návštevníka
Každú výmenu v obchode či kaviarni začnite slovom bonjour a ukončite ju slovom merci alebo au revoir. Cudzích ľudí oslovujte Monsieur alebo Madame. Radšej sa opýtajte, či niekto hovorí po anglicky, než by ste to predpokladali. Očakávajte, že formalita je samozrejmosťou. Nič z toho nie je tajné: píše sa to v sprievodcovi Expatica aj v turistickej príručke. Seriál však pridáva potešenie z toho, že sa v danej scéne spoznáte, čo je iný druh učenia než čítanie zoznamu.
Čo zdroje netvrdia
Žiadny z týchto zdrojov netvrdí, že Parížania sú ako skupina nezdvorilí. Turistická príručka vníma túto povesť ako niečo, čo treba manažovať; etiketná príručka považuje pozdravy za konvenciu; článok o syndróme považuje poruchu za zriedkavú a spornú. Ak si z tejto stránky odnesiete jedinú vec, nech je to pozdrav – nič nestojí a mení mnoho stretnutí.
Často kladené otázky
Sú Parížania naozaj nezdvorilí?
Zdroje tu poukazujú skôr na kultúrny nesúlad než na nezdvorilosť; turistická príručka z roku 2013 vnímala túto povesť ako problém v pohostinnosti, ktorý treba napraviť.
Čo je parížsky syndróm?
Sporné označenie pre silné sklamanie z návštevy Paríža, ktoré zaviedol psychiater Hiroaki Ota; nejde o uznávanú diagnózu.
Zdroje